VÁŠ PRÍBEH

Včely mi dávajú energiu

Ozvala sa na infolinku Aktivisu. Vraj dostala náš časopis a veľmi sa jej páči. Prehodili sme pár krátkych viet, pri ktorých som sa dozvedela, že pracuje s včelami. Navrhla som, že by bolo možno dobré sprostredkovať zaujímavé informácie o nej a jej koníčku aj ostatným pacientom, ktorí čítajú časopis Aktivis. Ozvala som sa jej asi o mesiac, či by teda mala čas na rozhovor. Povedala: „Rada by som, ale mám v piatok skúšku. Navrhujem naše stretnutie odložiť o dva týždne.“ O dva týždne som sa plavila kompou cez Dunaj do dedinky Vojka nad Dunajom, kde pani Adriana Trokanová, 80-ročná pacientka s osteoporózou, žije počas jari leta a jesene, aby sa mohla starať o svoje včelie kráľovstvo. V ústrety mi vyšla pokojná a vyrovnaná, trochu unavená žena, ktorej by ste 80 rokov nehádali ani pri najlepšej vôli.


Adriana Trokanová

Pani Trokanová, prekvapilo ma, keď ste spomenuli, že máte skúšku. Akú skúšku ste mali a čo študujete?

Študujem na Univerzite tretieho veku Univerzity Komenského. Prvý ročník je všeobecného charakteru k jednotlivým študijným odborom. V druhom a treťom ročníku už budem študovať vybraný študijný odbor. Chcela by som zaoberať zdravovedou. Už v teraz mi to veľa dáva, veľa nám prednášajú lekári a sú to všetko zaujímavé veci.

Prečo ste sa rozhodli v takom vysokom veku pre štúdium?

Mama vždy chcela, aby som bola lekárkou. Už v detstve som pitvala, čo sa dalo. Konečne som dostala bábiku a chcela som jej vybrať slepé črevo. Aké bolo moje sklamanie, keď som v nej objavila stružliny. Moje plány so štúdiom prerušilo Povstanie. Stihla som len prvý ročník gymnázia v Banskej Bystrici. Keďže môj otec bol vedúcim baníkov, ktorí boli zainteresovaní v Povstaní, museli sme sa evakuovať. Keď sme sa vrátili, absolvovala som obchodnú akadémiu v Martine. Celý život som potom robila ako administratívna sila, naposledy v Doprastave. Bolo to fajn. Navyše doteraz sme výborný kolektív, s ktorým sa stále raz do týždňa stretávame, organizujeme spoločne podujatia, turistiky, stretávky. Ale chcela som študovať niečo, čo by som vedela ešte využiť.

Vo vašom dome aj okolo neho, kdekoľvek sa pohneme, nájdeme niečo, čo súvisí so včelami. Včelíny máte v záhrade. Kedy ste sa začali venovať tomuto koníčku?

Ja som sa rekvalifikovala na dôchodku. Brat bol záhradníkom, vypestoval mi krásne broskyne, o ktoré bol záujem. Za dva stromy som vtedy dostala svoje prvé dva roje včiel. V tom čase boli včely vzácne, lebo ľudia z nich žili. V roku 1983 to bola jediná povolená živnosť. Existovali výkupy a o med bol záujem. Veľmi mi v začiatkoch pomáhal manžel, ktorý bol veľmi zdatný v cudzích jazykoch (prof. Jozef Trokan, rektor SVŠT v r.1963 – 1969, zomrel v roku 2002, pozn. red.). Takže preštudoval veľa zahraničnej literatúry o včelách. Veľmi mu drukovali priatelia, ktorých mal po svete veľa. Bol profesorom a Dubčekovým spolupracovníkom. Spolu sme aj cestovali veľa po svete. V totalitnom režime bol potom suspendovaný a popri práci sa začal venovať stolárčine. Vyrobil mi prvé úle.





Pri manipulácii s úľmi pomáha pani Trokanovej zdvíhací mechanizmus,
ktorý jej vyrobil ešte manžel.










Pani Trokanová si pestuje vlastnú zeleninu v skleníku.
Ako sama tvrdí: „Je to skleník, ktorý šetrí chrbticu, lebo sa tak pri práci
nemusím zohýnať.“

Aké včelie produkty ste robili?

Začínali sme s materskou kašičkou a medom. Ďalej to bol propolis. Manžel mal veľa priateľov medzi lekármi na trenčianskej fakulte, od ktorých sa dozvedel o priaznivých účinkoch propolisu. Propolis pomáha najmä astmatickým pacientom. Je ho možné inhalovať, kloktať, naparovať sa nad ním. Propolis je malý zázrak. Pomôže, keď vás bolia uši, hrdlo, pri problémoch s kožnými ekzémami a liečení malých rán. Treba ho však správne aplikovať. Spolupracovali sme s výskumnými ústavmi, ktoré nám pomáhali robiť rozbory. Odoberali sme aj včelí jed, napríklad na reumatické opuchy. Pokračovali sme so spracovaním peľu. Na to sme potrebovali urobiť sušičky peľu. Na základe zozbieraných informácií sme ho ďalej spracovávali kvasením – fermentovaním. Takto spracovaný peľ veľmi pomáha s úpravou stolice, pretože reguluje činnosť čriev, tlmí a ničí rast škodlivých mikróbov. Môj manžel bol veľmi zameraný na peľ. Tým, že mal ťažkosti so srdcom a bral veľa liekov, bál sa o svoju pečeň. Peľ šetrí pečeň a očisťuje ju od zvyškov liekov. Robíme aj medovinu, ktorá kvasí 9 mesiacov a ďalších 9 mesiacov sa číri. Je to sedatívum, ktoré v studenom stave uvoľní a v teplom stave zohreje.

Nie je pre vás táto práca okolo včiel fyzicky náročná?

Áno, trochu je. Ale včely majú obrovskú energiu, ktorú z nich čerpám a pri ktorých relaxujem. Včely podobne ako kone dokážu svojou energiou liečiť. Pri fyzickej práci mi trochu pomáha jeden pán, aby to nebolo také náročné. Venujem sa aj výchove a expedícii včelích kráľovien, čo je zase časovo veľmi náročné, lebo je to otázka hodín, počas ktorých musím všetko sledovať, potom vypisovať rodné listy, pripraviť ich na cestu a posielať poštou.




V týchto malých úľoch sa chovajú včelie kráľovné.

Vo svojom veku už iste okrem osteoporózy máte aj iné ochorenia. Ako zmenili váš život či životný štýl? Ako ste zistili, že máte osteoporózu?

Na osteoporózu som prišla tak, že ma bolel chrbát a mala som bolesti v krížoch. Nie je to nič výnimočné, keďže zdvíham niekedy dosť ťažké vedrá s medom a iné ťažké bremená. Ale išla som k ortopédovi a ten potvrdil osteoporózu. Okrem toho mám aj problémy s očami, ohrozuje ich zelený zákal. Čo mi však najviac zmenilo život, bolo ochorenie môjho syna. Keď mal 22 rokov, dostal akútnu leukémiu. Starala som sa o neho, kým vo svojich 24 rokoch zomrel. Z toho stresu a všetkého okolo toho som ochorela aj ja. Schudla som na 45 kíl. A vtedy mi pomohol brat, ktorý bol ľudovým liečiteľom, a jeho včelia kašička. On mi priniesol materskú kašičku a príkazom naordinoval dennú dávku, ktorú som poctivo jedla. Pribrala som 3 kilá a potom postupne aj viac a mohla som syna doopatrovať.

O mede sa tvrdí, že má všestranné liečivé účinky a pomáha prekonávať fyzickú a psychickú únavu. Poznáme lesné, kvetové medy. Ktorý med je podľa vás najlepší?

Závisí od toho, aké má človek problémy. Cukrovkári môžu med z repky olejnej, lebo má najmenej sacharózy. Najviac vody má agátový med. Pôsobí dobre na priedušky, je lahodný, ľahký, nedráždi. Niekoho dráždi tekutý med, pre takých vyrábame lisovaný med – špeciálne lisovaný pastovaný med. Ten je podľa mňa najhodnotnejší, lebo je v ňom zo všetkého trochu – z propolisu, z materskej kašičky. Materská kašička je zasa dobrá na pooperačné stavy.

Na dvore vidím parkovať auto. Je vaše? Ešte jazdíte?

Ale áno. Dopravujem sa ním z Bratislavy, kde bývam počas roka, chodím tam do školy a vybavujem, čo potrebujem. Predtým, keď som mala ešte včelíny v lese, mala som pickup. Teraz mi stačí osobné auto.