Reumatoidná artritída patrí popri osteoporóze k najrozšírenejším ochoreniam pohybového aparátu

MUDr. Zlatica Kmečová

je osteologička a súčasne krajská reumatologička a pôsobí vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou F. D Roosevelta v Banskej Bystrici. Patrí k tým reumatológom, ktorí začali pracovať v oblasti osteológie už v jej počiatkoch, keď sa na Slovensku táto oblasť len začala vytvárať. Dnes sme sa s ňou rozprávali nielen o osteoporóze, ale aj o ďalšom ochorení pohybového aparátu, ktoré patrí k trom najrozšírenejším ochoreniam pohybového aparátu, o reumatoidnej artritíde.

Najväčší rozdiel medzi osteoporózou a reumatoidnou artritídou je v tom, že zatiaľ čo osteoporóza nebolí a prvýkrát ju pacient zistí často až pri prvej zlomenine, pri reumatoidnej artritíde to tak nie je. Tam sú bolesti oveľa skôr.

Reumatoidná artritída (ďalej len RA) je zápalové reumatické ochorenie, ktoré postihuje predovšetkým kĺby, kĺbové membrány a šľachy zápalom a zasahuje celý pohybový aparát. A často nejde len o pohybový aparát, teda nielen kĺby, ale sú postihnuté aj iné orgány – srdce, pľúca, obličky, cievy, nervy. Toto ochorenie je imunologického charakteru, je chronické a v podstate sa nedá vyliečiť. Dá sa zastaviť jeho vývoj, spomaliť príznaky, bolesti atď. Nie je presne zistená jeho príčina, ale predpokladá sa, že vyvolávajúcim faktorom môžu byť bakteriálne alebo vírusové ochorenia, stresové mechanizmy, ktoré zasiahnu do imunity človeka, a ak človek má nejakú predispozíciu na toto ochorenie, tak ním ochorie.

Zohráva pri tomto ochorení úlohu aj dedičný faktor?

RA nie je priamo geneticky podmienená, ale môže tam byť dedičná predispozícia. Reumatoidná artritída postihuje dvoj. až trojnásobne častejšie ženy ako mužov. Na Slovensku, podobne ako v iných európskych krajinách, je asi jednopercentný výskyt. U nás je to asi 50 tisíc ľudí.

Reumatické choroby sme zvyknutí spájať s ľuďmi vyššieho veku – dôchodcami. Je to však mylná predstava. Zápalové reumatické ochorenia sa totiž začínajú už v detskom veku. A choroba trvá celý život. Liečba je zložitá a často dochádza k návratom k pôvodnému stavu.

V akom veku je najčastejší výskyt RA a ako sa prejavuje?

Najrozšírenejšia skupina je vo veku 22 – 50 rokov, viac u žien. Býva aj starecká RA, ktorá sa vyskytne vo vyššom veku – nad 70. Často sa stáva, že ochorejú ženy po pôrode, dochádza k oslabeniu organizmu a ochorenie vypukne. Zaujímavé je, že pacientky s RA, ktoré otehotnejú a počas tehotenstva vynechajú liečbu a hoci tehotenstvo prebehne úplne v pohode, takmer nemusia brať žiadne lieky, po pôrode sa choroba vráti a môže sa aj zhoršiť.

Nástup a priebeh choroby je rôzny – môže byť rýchly, ale aj pomalý. Chorobu sprevádzajú okrem bolestí aj opuchy kĺbov, najčastejšie postihujú kĺby zápästia – drobné kĺby na rukách a vynechávajú posledné články, tie nie sú postihnuté. Začať sa môže nevinne. Postihnutý jedného dňa zistí, že mu prsty na rukách nefungujú tak ako inokedy. Sú neobratné, pociťuje v nich triašku. No keď sa trocha rozhýbe, po pol hodinke všetko prejde a človek na rannú stuhnutosť v priebehu dňa zabudne. Lenže postupne sa ranná stuhnutosť čoraz viac predlžuje, je potrebný dlhší čas na rozcvičenie, až sa jej napokon nedá zbaviť počas celého dňa. Následne prichádza bolesť kĺbov a opuchy. Pri chôdzi začne človek šmatlať, každý krok mu spôsobuje problémy, nevie uchopiť do rúk šálku s kávou bez toho, aby sa nepolial. Ochorenie sprevádza aj slabosť, neustála únava, chudnutie a zlý spánok. Laboratórne vyšetrenia ukážu zvýšené zápalové parametre, asi u 80 % pacientov je prítomnosť reumatoidného faktora a charakteristické je aj postihnutie kĺbov symetricky na oboch stranách. Často je reumatoidná artritída sprevádzaná teplotami.

Aké sú dôsledky RA?

Následkom opuchov a bolestí dochádza k zmenšenej pohyblivosti, pacienti ťažšie vykonávajú drobné práce s úchopovou silou, ťažko dosahujú predmety z výšky. Liekmi sa dokážu niekedy procesy spomaliť alebo zastaviť. Pri ťažkých stavoch môže dôjsť aj k úplnému znehybneniu kĺbu. Základom je, aby pacienti s RA aj napriek bolesti cvičili. Kĺby treba rozhýbavať, lebo ak stuhnú v zápale, ťažšie sa rozhýbavajú. Dôležité sú aj rehabilitácie a neustále cvičenie zamerané na pohybový aparát – najmä na posilňovanie svalov, ktoré zbytočne nezaťažuje kĺby, ako sú napríklad joga alebo kalanetika.

Aký je celkový životný režim pacientov s RA?

Okrem pohybovej liečby, rehabilitácie, je dôležitá správna životospráva v podobe hodnotnej stravy, musia pravidelne navštevovať lekára a užívať lieky. Čo sa týka stravovacích režimov, nebola dokázaná nejaká súvislosť medzi stravou a chorobou. Neexistujú žiadne obmedzenia ani odporúčania. Základom je tiež predchádzať infekciám. Každá nádcha alebo prechladnutie by mali prejsť rukami lekára, pacient sa nemá snažiť liečiť sám. Netreba podceňovať ani močové a gynekologické infekcie. Môžu zhoršiť priebeh RA.

Dá sa RA nejako predchádzať, existuje nejaká prevencia?

V podstate, ak už niekto predispozíciu na RA má, môže sa pred ňou chrániť tak, že sa bude vyhýbať všetkým vírusovým ochoreniam. Aj tu platí, že čím skôr sa začne s liečbou, tým má liečba lepší priebeh a dá sa zabrániť komplikáciám. Keďže nikto nevie, či v rodine má alebo nemá genetickú predispozíciu, je ťažké robiť nejakú prevenciu. Už pre chorých pacientov sa odporúča pohybovať sa v suchom namiesto vo vlhkom prostredí. Takisto im robia lepšie chladné procedúry, napríklad kryoterapia, chladné obklady. Je lepšie vyhýbať sa teplým a horúcim kúpeľom, silnému slnku. Odporúčame im chodiť k moru, ale na slnku sa zdržiavať primerane. Jednak im to zhorší zápal a tiež lieky, ktoré užívajú, sa nemajú rady so slnkom. Veľmi dobre pôsobí slaná vlažná voda.

Majú pacienti s reumatoidnou artritídou väčšiu pravdepodobnosť na ochorenie osteoporózou?

Osteoporóza sa delí na primárnu a sekundárnu. Väčšia časť je sekundárnej príčiny. No a jednou z príčin sekundárnej osteoporózy je reumatoidná artritída. U pacientov s RA vzniká osteoporóza v dôsledku imunologických faktorov a  zápalových procesov. Rozvojom zápalových procesov sa znižuje kostná hustota. Keďže RA najčastejšie postihuje drobné kĺby, osteoporóza sa vyskytuje v oblasti kĺbov. Okrem vplyvu zápalových procesov má na rozvoj osteoporózy vplyv aj zmenšená pohyblivosť, pretože čím menší pohyb, tým väčšia osteoporóza. Tretím faktorom pri RA je užívanie mnohých liekov, ktoré zvyšujú výskyt osteoporózy, sú to najmä kortikoidy. Pacienti liečiaci sa na RA musia byť častejšie sledovaní z aspektu možného rozvoja osteoporózy, t.j. je potrebné im robiť denzitometrické vyšetrenia častejšie. Ak berú kortikoidy, je potrebné zvýšiť príjem vápnika a vitamínu D. Pacienti s RA majú až dvojnásobne vyšší výskyt osteoporózy. Približne 2/3 pacientov mali zníženú kostnú denzitu, a tá vedie k osteoporóze.